Pod oblakmi

Ako narodeninový darček som dostala od priateľov skvelú vec – zážitok, na celý život. Asi už milión krát som letela, aj cez veľkú mláku, v daždi, v slnku, s veľkým aj s malým lietadlom, no nidy doteraz som neletela štvormiestnym malým motorovým lietadielkom, a nikdy doteraz som nepilotovala.

Až kým náš posledný teplý augustový deň sme sa nezobrali s bratovcami na letisko pri Nových Zámkoch, nenastúpili do malého štvormiestneho motorového lietadielka, nevyšplhali sa na skoro 1200 metrovú nadzemnú výšku, a kým náš pilot nespomalil lietadlo a napokon sa pohodlne oprel o svoje sedadlo, ruky položené v lone a nekývol na kormidlo predomnou: „No a teraz vy.“

Ťažko opísať našu eufóriu spojené s pocitom na zvracanie, striedavo teplý a studený pot na dlaniach, adrenalín , nezmazateľný úsmev, sebavedomie, bezpečnosť a istotu nad zemou súčasne s malou panikou, že zafarbíme sedadlá na zeleno, túžbu vletieť do nedosiahnuteľných oblakov, túžbu zostať vo vzduchu naveky.

Je nemožné opísať slobodu pri pohľade na nekonečný horizont ozdobený bielymi pásikmi či vlnami oblakov.

Vďaka, priatelia.